Šifrovanie:
Verejným kľúčom príjemcu zašifruje odosielateľ správu / dáta a dešifrovať ich môže len príjemca – majiteľ súkromného kľúča.
Podpisovanie:
Odosielateľ podpisuje správu svojim súkromným kľúčom a príjemca verejným kľúčom odosielateľa overí jeho autenticitu.
Tieto dve operácie môžeme používať súčasne, aj samostatne. Pre tieto operácie sa odporúča používať rôzne páry kľúčov. Našťastie mnohé implementácie PGP vytvárajú podkľúče určené samostatne pre šifrovanie a podpisovanie automaticky.
Pre používanie odlišných párov kľúčov existujú viaceré dôvody. Jedným z nich sú širšie možnosti manažovania kľúčových párov. Predstavme si firmu, v ktorej zamestnanci používajú PGP šifrovanie a podpisovanie e-mailov. Ak napríklad zamestnanec odíde z firmy, jeho nadriadený si potrebuje zachovať prístup k jeho pracovnej e-mailovej komunikácii, teda potrebuje súkromný šifrovací kľúč zamestnanca. Podpisový kľúč zamestnanca však musí byť zneplatnený, aby ho niekto iný nemohol zneužiť. Oddeleným párom kľúčov môžeme tiež nastaviť rôzne dátumy expirácie.
Návody ku jednotlivým službám štátneho IT môžeš odteraz využívať aj prostredníctvom mobilnej aplikácie.
